Slovenská drevenica – nátery
Na prvom mieste je termín ťažby. Ak máme na mysli zimné drevo o žiadnom brúsení a maľovaní drevenice nemôže byť ani reč.
Slovenská drevenica ručne hobľovaná, bez náteru a bez brúsenia:
To, čo bolo pre našich predkov úplne prirodzené, robíme dnes i my. Drevo vyťažené po splne mesiaca hobľujeme ručne, pre najnáročnejších vieme vyrobiť tesané drevo sekerami.
V žiadnom prípade drevo nebrúsime. Brúsenie považujeme za najnevhodnejší možný spôsob zaobchádzania s drevom.
Rotačný pohyb brúsky trhá vlákna dreva, póry zostávajú otvorené. Povrch dreva je niekoľkonásobne zväčšený – otvorená rana. “Ochranný“ náter je v tomto prípade funkčný len pár rokov. Neefektívny cyklus „obrúsiť – natrieť“ sa musí znova zopakovať.
Brúsenie, zrnitosť P-200 vs. ručné hobľovanie:
Strojové hobľovanie vs. ručné hobľovanie:
Strojové hobľovanie zrovnáva povrch dreva i proti „srsti“ – smeru rastu vláken dreva. Pri ručnom hobľovaní opracovávame drevo v smere rastu vláken, póry dreva sa uzatvoria . Tým výrazne predlžujeme životnosť zrubovej stavby.
Ručné hobľovanie, šírka záberu 3 cm:
Ručne hobľovaná prizma pripravená na založenie do steny zrubu:
Ručné kresanie
Dnes takmer zaniknutý spôsob opracovania dreva. Nájsť 200 – 300-ročné ručne kresané drevené konštrukcie bez náteru nie je žiaden problém. Drevo je opracované sekerou – ostrím nástroja v smere rastu jeho vláken.
Nasiakavosť vlhkosti do dreva opracovaného ostrím nástroja (ručné kresanie sekerou a ručné hobľovanie) je až o 70 % nižšia v porovnaní s brúsením.
Nielen ručné opracovanie dreva robí naše stavby výnimočnými. Zmysel pre detail, poznanie a realizácia pôvodnej ľudovej architektúry posúva naše drevenice medzi skvosty tesárskeho remesla s odkazom na kultúrne dedičstvo našich predkov.
Remeselná práca je to, čo nás odlišuje od dnešnej novodobej rýchlo výstavby „tiež dreveníc“.
Konštrukcia krovu z roku 1513:
Počet náterov = 0. Opracovanie dreva – ručné kresanie sekerou. Čo potrebovali naši predkovia na prácu s drevom? Jednu sekeru, dve zdravé ruky a … zdravý rozum.